Preskočiť na obsah

Filozofia dejín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Filozofia dejín dejín je filozofická reflexia dejín, ktorá sa opiera o interpretáciu a hodnotenie najmä výsledkov výskumu a výkladu dejín. Filozofia dejín sa teda neuspokojuje konštatovaním toho, čo bolo, ale chce vystihnúť, ako vôbec dejiny vznikajú, pátra po ich etickej hodnote a po ich zmysle a cieľoch. V tomto zmysle ide o výklad dejín, čiže o hľadanie odpovede na otázku týkajúcu sa príčin, hybných síl a cieľov dejín; filozofie dejín sa ďalej chápe ako teória a metodológia historickej vedy. Pojem filozofie dejín pochádza od Voltaira. Zatiaľ čo slovné spojenie filozofia dejín pochádza od Voltaira, jej faktické korene siahajú do antiky.

Názory na filozofiu dejín

[upraviť | upraviť zdroj]

Kierkegaard

[upraviť | upraviť zdroj]

Kierkegaard paradigmaticky sformuloval argument proti oprávnenosti filozofie dejín: "Človek nemôže byť zároveň hercom, divákom i autorom drámy dejín. V dráme dejín je len hercom a nemôže mať prehľad o celku. S týmto, rozlične variovaným argumentom sa stretávame u všetkých kritikov filozofie dejín.

Autor:Peter Gunar

Koestlerova filozofia dejín má v dôsledku svojej umeleckoliterárnej vyjadrenosti väčší vplyv než rovnakoorientované koncepcie vyjadrené v jazyku filozofie (napr. Spenglerova, Toynbeeho, Berďajevova, Jaspersova, Heideggerova).

Literatúra o Filozofii dejín

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.